Táto krátkosrstá mačka si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, pokiaľ ide o srsť, zdravé zviera si ju dokáže udržiavať samé. Vzhľadom na to, že sú neuveriteľne prítulné a snažia sa škriabať po svojich ľuďoch a po nábytku, je potrebné im skracovať pazúriky, nesmieme zároveň zanedbávať pravidelné návštevy u veterinára a správne zloženie potravy.

Štandardy a charakteristické črty

Abesínske mačky sú stredne veľké, svalnaté a mrštné mačky s dlhými elegantnými nohami s malými labkami a čiernymi prstami. Chvost je dlhý, dosť široký a na konci je zašpicatený. Na štíhlom dlhom krku je posadená mierne trojuholníková hlava s veľkými ušami. Špička uší je úzka a zaoblená s chĺpkami, ktoré tvoria jej špičku. Oči sú veľké mandľovité a posadené ďaleko od seba. Oči bývajú buď zelené, jantárové alebo žlté, olemované rovnakou farbou ako ňufák. Mačky dorastajú od 2,5 do 4 kg, kocúre od 3,5 do 5 kg. Abesínky majú krátku, hustú, jemnú priliehavú srsť s typickou abesínskou kresbou (tzv. “ticking”), ktorá pozostáva z 2 – 3 tmavších priečnych pásov na každom krycom chlpe, pričom je žiaduce tmavé zakončenie. Tieto chlpy sú po tele rovnomerne rozmiestnené. Abesínky majú na chrbte tmavší pruh, ktorý pokračuje až na chvost.
U abesínskych mačiek je biela farba je povolená len nad pyskami, okolo nosa a na brade, nie však na hrudi. Podľa základného sfarbenia tickingu sa rozlišujú štyri základné farby:

- ruddy – hrdzavohnedá s výrazným čiernym tickingom na tele a končatinách. Základná farba na spodnej strane tela a vnútornej strane nôh je tmavooranžová. Pozdĺž chrbtice sa tiahne tmavé tieňovanie, ktoré sa končí až na čiernej špičke chvosta.

- čiernohnedá (sorrel) – vrchná srsť má teplú medenočervenú farbu s čokoládovohnedým tickingom. Základná farba je marhuľová.

- modrá (blau) – toto sfarbenie má typickú modrosivú srsť. Farba je teplá piesková s tmavým, oceľovo modrošedým tickingom na vrchnej srsti. Špičky uší a chvosta sú tmavooceľovo modré. Základná farba spodných partií je svetloplavá až krémová.

- plavá (beige fawn) – vrchná farba je matná béžová s teplým krémovým tickingom a svetlo krémovou až plavou základnou farbou.

Krížením abesínskej mačky bol vyšľachtený aj jej dlhosrstý variant, ktorý bol nakoniec oficiálne uznaný pod názvom somálska mačka.

Povaha plemena

Abesínske mačky sú nesmierne spoločenské a aktívne. Neznášajú samotu a po celý život si zachovávajú svoju typickú mačiatkovskú hravosť. Abesínky sa stále snažia zdržiavať v jednej miestnosti so svojimi majiteľmi a neustále dobiedzajú, aby sa s nimi maznali. Abesínske mačky sa strašne rady hrajú, snoria po celom byte, šplhajú po nábytku alebo po svojich majiteľoch, sú však veľmi inteligentné a rýchlo sa učia, preto je možné ich ľahko cvičiť.

História plemena

Ide o veľmi staré plemeno, ktorého pôvod je nejasný. Predpokladá sa, že ide o pôvodné africké plemeno, snáď vyšľachtené z africkej plavej mačky a tieto mačky chovali už starovekí Egypťania. Podľa niektorých zdrojov môže Abesínska mačka pochádzať z juhovýchodnej Ázie, kde žije veľké množstvo mačiek s abesínskou kresbou srsti. Novodobá abesínska mačka však bola vyšľachtená vo Veľkej Británii v 19. storočí. Názov plemena pochádza od prvej abesínskej mačky, ktorú vystavovali na výstave mačiek v Británii a jej majiteľka tvrdila, že táto mačka pochádza z Abesínie (Habeš, dnešná Etiópia). Ako samostatné plemeno bola abesínska mačka uznaná v 80-tych rokoch 19. storočia, v 20. storočí sa jej chov rozšíril najprv do USA, v druhej polovici 20. storočia sa stala veľmi obľúbeným plemenom chovaným po celom svete.

Za fotografie děkujeme chovatelské stanici GLITTER SIRIUS.