Anglický bulteriér

Bulteriér sa teší stabilnej obľube už viac ako sto rokov. I dnes ho bežne vídame a to predovšetkým ako psa spoločenského.  Nepochybne svojim jedinečným zjavom územčistého a svalnatého bojovníka s oblým nosom, budí záujem každého, kto chce mať po svojom boku netuctového, originálneho psa. Nepatrí ale do rúk amatérom a s jeho osobnosťou a zanovitou povahou, ho rozhodne nie je možné odporučiť každému.

Základné informácie

  PES SUČKA
VÁHA (KG) 24 - 30 20 - 25
VÝŠKA (CM) 50 - 55 35 - 45
CELKOVÝ DOJEM mimoriadne svalnatý pes mimoriadne svalnatý pes
POVAHA veselá a spontánna veselá a spontánna
SRSŤ krátká, priliehavá, lesklá krátká, priliehavá, lesklá
PRIEMERNÝ VEK 13 rokov 13 rokov
NÁROČNOSŤ NA VÝCHOVU veľmi náročný veľmi náročná
NÁROČNOSŤ NA POHYB náročný náročná
FCI teriéři teriéři


Povaha plemena

Bulteriér je dominantný a sebavedomý pes, často neznášanlivý až agresívny, voči iným psom. Bez dôslednej výchovy a socializácie sa preto môže ľahko stať postrachom psov vo svojom okolí. Je to totiž zápasník od prírody, ktorý sa nezľakne ani omnoho väčšieho protivníka. Je vytrvalý, húževnatý, odvážny a rýchlo sa rozhodujúci k akcii. Človek, ktorý sa preň rozhodne, musí  byť schopný trpezlivého, mierneho, ale jasného vedenia bez kompromisov, len tak je možné z bulteriéra vychovať príjemného spoločníka, priateľského v  rodinnom kruhu a hravého kamaráta k deťom. Rozhodne to ale nie je pes pre slabé povahy a začiatočníkov! Okrem toho, jeho spolužitie s ďalšími psami v domácnosti je obyčajne problematické a neodporúča sa. Bulteriér je tvrdý chlapík, ktorý dokáže ignorovať vlastné zranenie, bolesť a nemoc, silná osobnosť, ktorá sa podriadi iba uznanej autorite.

Pôvod plemena

Bulteriér je starobylé plemeno, ktoré vznikalo už v osemnástom storočí systematickým krížením buldoga s teriérmi, za účelom vyšľachtiť psa pre býčie arény a psie zápasy. K jeho dnešnej podobe došlo v druhej polovici 19.storočia vďaka obchodníkovi so psami Jamesovi Hinksovi, ktorý bulteriéra prešľachtil ďalšími rasami, ale hlavne bielym krátkosrstým teriérom, po ktorom bulteriér zdedil väčšiu čulosť, hravosť a rýchlosť, ale zároveň na dlho zdedil čisto biele sfarbenie. Keďže albínov často sprevádzajú dedičné poruchy, akými je napríklad hluchota, v dvadsiatych rokoch 20.storočia boli postupne vyšľachtené ďalšie farebné varianty bulteriéra. Po zákaze psích zápasov, sa v Európe začal uplatňovať i ako schopný poľovný pes, vhodný najmä na lov diviakov.

Štandard a charakteristické rysy plemena

Bulteriéra často nazývajú gladiátorom psieho rodu. Musí pôsobiť vždy silným, svalnatým a sebaistým dojmom, s  aktívnym a odhodlaným výrazom.  Má veľmi charakteristický tvar hlavy, s do oblúka zaguľateným nosom a trojuholníkové, tmavé, šikmo posadené oči s krátkymi viečkami. Uši sú vzpriamené, umiestnené až na temene. To všetko z neho robí nezameniteľného medzi ostatnými psami. Srsť je veľmi krátka a nevyžaduje viac, než z času na čas prejsť kefkou. Práve kvôli krátkej srsti bulteriér nie je prispôsobený byť celoročne ubytovaný vonku.

Využitie plemena

Hoci bol v minulosti vedený medzi poľovnými teriérmi , dnes je jeho miesto predovšetkým po boku človeka ako jeho sprievodca, rodinný spoločník, vhodný pre aktívnych, športovo založených ľudí. Po primeranom vyžití vonku, sa z neho v byte stáva nenáročný a prítulný člen domácnosti.