Vyšší „brat“ populárneho kokeršpaniela, rovnako príjemný svojím zjavom i povahou. Napriek tomu je podstatne menej rozšírený a stretávame sa s ním väčšinou v rukách poľovníkov, alebo sviatočných lovcov. Niet divu, jeho poľovné vlastnosti z neho činia skutočne všestranného sliediča a výborného aportéra.

Základné informácie

Povaha plemena

Špringeršpaniel je veselý, temperamentný a pri práci horlivý pes. Jeho poľovné vlohy sú silné a prejavujú sa i v prípade, že je chovaný iba ako rodinný pes. Rád sliedi s nosom pri zemi v akomkoľvek teréne, húštinách, mokradiach a vyhľadáva možnosť k plašeniu zvere na dostrel lovca. Vďaka svojej výške dokáže priniesť i líšku, či väčšieho zajaca. Jeho poľovnú vášeň je potrebné včasným výcvikom usmerňovať a zabezpečiť tak najmä vo voľnej prírode dostatočnú  ovládateľnosť. Výchova a výcvik špringeršpaniela obyčajne nie je problematická a môže ju zvládnuť i dôsledný začiatočník. Je to pes, ktorý sa rád a rýchlo učí, je veľmi inteligentný a hravý. Neúnavne aportuje, miluje vodu a pokiaľ je mu dožičený dostatok pohybu, doma je pokojný a disciplinovaný. Má rád deti a voči ľuďom je všeobecne dobrácky a veľmi priateľský. Dobre vychádza i s ďalšími zvieratami a psami v domácnosti. K svojej rodine a pánovi veľmi lipne, neznáša preto dlhodobú samotu.

Pôvod

Anglický špringeršpaniel je jedným z najstarších španielov vôbec a vznikol vyšľachtením z field španiela kríženým s ďalšími dlhosrstými poľovnými psami. Pochádza z oblasti Norfolku v dnešnej Veľkej Británii a prvé zmienky o špringeršpanieloch sú už zo 14. storočia. Hoci pravlasťou španielov je v skutočnosti Španielsko, väčšina z nich bola následne šľachtená do ustálenej podoby v Británii. Meno špringeršpaniela prezrádza jeho pôvodné zameranie, kde „spring“ znamená plašiť. Jeho úlohou teda bolo vyplašiť zver a v spolupráci so sokolom a chrtom ju úspešne uloviť. Až neskôr s príchodom strelných zbraní začali španiele plašiť zver na dostrel lovca. Ako plemeno bol anglický špringeršpaniel uznaný v roku 1907, ale jeho plemenná kniha existuje už od polovice 19. storočia. Dodnes je to pes obľúbený hlavne medzi poľovníkmi a nikdy sa nestal módnym plemenom ako kokeršpaniel, z čoho možno odvodiť jeho menšie rozšírenie, ale stále využívanie na pôvodné poľovné účely.

Štandardy a charakteristické rysy

Je to súmerný, kompaktne stavaný, vyšší typ španiela s mierne kratšími, zvislými ušami a stredne dlhou rovnou srsťou. Chvost sa dnes nekúpiruje, ponecháva sa vo svojej pôvodnej dĺžke. Srsť na hrudi, bruchu a zadnej časti stehien vytvára vlajku. Na ušiach býva mierne zvlnená, na zvyšku tela rovná, hladká, priliehavá a veľmi hustá. Nakoľko sa na nej ľahko zachytávajú nečistoty, je nutné jej pravidelné prečesávanie. Farba srsti je biela s hnedými, pečeňovými, čiernymi, červenými, alebo žltými škvrnami. Prípustná je i kombinácia trojfarebná, ale vždy na bielom podklade.

Využitie plemena

Všestranný španiel, ideálny do rúk aktívneho, alebo príležitostného poľovníka. V mestskom prostredí bude potrebovať nutne aktívne športové vyžitie, ktoré mu nahradí prácu v lese, inak príjemný rodinný pes a sprievodca.

Za fotografie děkujeme chovatelské stanici Cizera.