Známy tiež ako „pes ktorý nešteká“ , svojho času vzbudil rozruch a záujem predovšetkým u mestských chovateľov psov. Basendži je ale pozoruhodný i ďalšími znakmi, akými sú mačacie olizovanie srsti, schopnosť pružne šplhať a skákať a pri love uprednostňovať zrak pred čuchom.

Základné informácie

Povaha plemena

Basendži je bodrý, čulý, inteligentný a nezávislý pes, s pomerne silno zakorenenou poľovnou vášňou. K cudzím ľuďom sa chová odmerane, ale doma je prítulný a láskyplný.  Rodinu chápe ako celok a obyčajne sa neviaže na jedného pána. Nakoľko bola u neho vyžadovaná pri love samostatnosť a nie kooperácia s človekom, je preň prirodzené počínať si podľa vlastného uváženia. Býva uzavretý, skôr plachý, ale pripravený kedykoľvek loviť. Na pohybujúci sa cieľ reaguje bleskurýchle. Býva to skvelý hubiteľ malých hlodavcov. Len trpezlivou a dôslednou výchovou je možné u neho docieliť  základnú poslušnosť. Je čistotný a o svoju srsť sa stará jazykom podobne ako mačka. Takisto výskok na skriňu alebo policu preň nebýva žiaden problém. Býva zvedavý a plný energie. Pozostatkom po jeho divokých predkoch je neschopnosť brechať. Basendži vyžaduje  množstvo pohybu, ale bez vôdzky ho možno ponechať len výnimočne, pokiaľ nie je pravdepodobnosť, že by jeho pozornosť upútalo čosi, čomu dá prednosť pred volaním svojho pána.. Na to ja až príliš nezávislý a samostatný.

Pôvod

Basendžiho objavili pred viac ako sto rokmi európski cestovatelia v Kongu, kde bol chovaný v poľovných svorkách a v jeho krvi koluje pravdepodobne i krv polodivokých afrických psov páriov. Jeho predkovia ale pochádzajú už z prostredia starého Egypta. Exotické plemeno, ktoré namiesto štekania vydáva rôzne hrdlové zvuky, ktoré pripomínajú jódlovanie, bolo dovezené do Británie začiatkom 20. storočia. Basendži však rýchlo podliehal psinke, voči ktorej nemal žiadnu imunitu a tak sa jeho prvý odchov v Anglicku podaril až v r.1937 a v USA až v r.1941.

Štandardy a charakteristické rysy

Stredne veľký pes, vyváženého , pružného a čulého vzhľadu, ľahkej konštrukcie, na vysokých nohách. Hlava sa vo výške očí až k nosu zužuje. Na čele a okolo očí psa sa v prípade pozornosti vytvárajú vrásky. Uši sú vzpriamené, špicaté, nasmerované dopredu. Chvost psa je skrútený do klbka ponad chrbát. Srsť basedžiho je krátka a jemná. Farba je čierna, biela, trieslová, trojfarebná čiernohnedobiela, červenobiela, čiernobiela, prípadne pásikavé s bielami znakmi. Biele znaky sú prípustné na nohách, hrudi, bruchu, na konci chvosta, prípadne na nose a čele.

Využitie plemena

Basendži je dnes výhradne spoločenským psom, chovaným hlavne v mestskej zástavbe a to pre nenáročnú opateru o srsť a svoju čistotnosť. To, že nebreše láka mnohých mestských chovateľov,  je ale potrebné si uvedomiť, že ide o svojráznu individualitu a psa s potrebou špecifického prístupu a porozumenia. Taktiež je to aktívny, energiou prekypujúci pes, ktorý potrebuje množstvo pohybu a ktorému nesvedčí celodenná zaháľanie v mestskom byte.

Za poskytnutí fotografií děkujeme chovatelské stanici Kifahari.