Plemeno svojím zjavom nápadne pripomínajúce vlka, ale s povahou a naturelom psa. Ide o zaujímavý počin československých kynológov venujúcich sa cielenému kríženiu vlka s nemeckým ovčiakom, ktorý zjavne našiel pevnú chovateľskú základňu. Československý vlčiak je dnes s obľubou chovaný záujemcami o psa s pôvodným vlčím zovňajškom, schopnými akceptovať vyhranené zvláštnosti plemena.

Základné informácie

Povaha plemena

Československý vlčiak v sebe spája povahové rysy nemeckého ovčiaka, ale i vlka. Je aktívny, energický, má silne vyvinutý poľovný pud a oproti iným psom, je pomerne nedôverčivý voči ľuďom. Dospieva až v dvoch rokoch a sučky farbia podobne ako divoké sučky, len raz do roka. Svojho pána chápe ako vodcu svorky a vyžaduje od neho úzky kontakt. Dlhšie trvajúcu odluku nesie ťažko, obyčajne so smutný, dlhým vytím. Na iné zvieratá v domácnosti musí byť systematicky privykaný odmala, inak sa prejaví ako lovec. V prípade, že je chovaný spoločne s ďalšími vlčiakmi, prejavuje sa u nich typické svorkové chovanie s alfa párom, teda dominantným psom a sučkou. Chovný pár sa k sebe chová verne a pes sa obyčajne odmieta páriť s inými sučkami. Československého vlčiaka je možné vychovávať a cvičiť, ale nikdy nemožno očakávať jeho úplné podriadenie sa. Jeho chovanie bude vždy veľmi samostatné a podriadi sa iba v prípade, že uzná požiadavku svojho pána. Po vlčích predkoch plemeno získalo výraznú odolnosť voči nepriazni počasia, ako i vytrvalosť. Stretávame sa s ním preto i v roli saňového psa. Československý vlčiak je pomerne tichý, nebreše ako bežné plemená psov a je skôr plachý, než agresívne teritoriálny. Svojmu pánovi je verný a príslovečne oddaný.

Pôvod

Za historickou myšlienkou vzniku kríženca nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom, stál Ing. Karel Hartl a to už v r.1955. Spočiatku šlo o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišla myšlienka vzniku nového národného plemena. Účelom bolo vytvoriť psa so vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlka. Bolo potrebné vyčleniť jedince neprispôsobivé a neschopné primeraného výcviku, na druhej strane ale bolo nežiaduce úplne potlačiť možné kvality, ktoré kríženie s vlkom mohlo plemenu odovzdať. Systematicky prebiehalo pozorovanie a porovnávanie krížencov. Zistilo sa, že sú schopní zvýšenej vytrvalosti, vynikali v práci na pachovej stope, mali lepšiu orientáciu v cudzom prostredí, lepší sluch a čuch než bežné psy. Náročná plemenitba medzi vlkom a nemeckým ovčiakom v niekoľkých líniách trvala až do 80. rokov, kedy bol v r.1989 v Helsinkách konečne oficiálne uznaný štandard plemena.  Obhajoba stability plemena a jeho životaschopnosť, musela prebehnúť ešte raz a
to v r. 1999 v Mexiku, kde bolo s definitívnou platnosťou plemeno uznané. Dnes sa československý vlčiak teší  stálemu okruhu priaznivcov prekvapivo viac v zahraničí, ako vo svojej vlasti.

Štandardy a charakteristické rysy

Pôsobí ako odľahčená verzia nemeckého ovčiaka na vyšších nohách, na druhej strane zovňajškom evokuje vlka. Uši sú pevne vztýčené, oči posadené mierne šikmo, jantárovej farby. Chvost je vysoko nasadený, spustený voľne dole. Srsť je rovná, huňatá hlavne na krku, chvoste a stehnách. Zimná srsť má mohutnú podsadu s hrubou krycou vrstvou. Letná srsť je výrazne kratšia a jemnejšia. Pre československého vlčiaka je typický harmonický klus, s dopredu sklonenou hlavou a tzv. mimochod. Farba srsti je najčastejšie striebrosivá so svetlou maskou, ale môže byť i žltosivá, alebo výnimočne tmavosivá.

Využitie plemena

Vhodný jedine pre skúseného kynológia, ktorý nebude požadovať výcvikový dril, ako verný a oddaný sprievodca a spoločník. Ideálny pre väčšie usadlosti s možnosťou pravidelných vychádzok do prírody. Vzhľadom na vytrvalosť v behu, je československý vlčiak vhdoný do psích záprahov na športové účely.

Fotografie poskytla chovatelská stanice ArQeVa.