Jedno z najznámejších poľovných plemien, obľúbený i ako spoločenský a strážny pes. Charakteristický pretiahnutou stavbou tela na krátkych nohách. Srdnatý, mimoriadne inteligentný, svojhlavý a predsa neodolateľný svojou vynaliezavosťou, originalitou a výraznou osobnosťou, tešiaci sa stálej popularite naprieč storočiami.

Základné informácie

Povaha plemena

Jazvečík je bystrý, svojhlavý, ostražitý pes, ktorý sa bez správnej výchovy stáva pánom domu, presadzujúcim si svoje nároky. Pri poľovnom využití býva náruživý, výborný stopár, húževnatý v teréne, neváhajúci sa vydať do nory i za o mnoho väčším protivníkom. V rodinnom kruhu prítulný, jemnocitný, bdelý strážny pes, dobre sa znášajúci s deťmi, ale ostrý voči iným psom a nevítaným návštevám. Jazvečík potrebuje jednoznačne prísnu, ale citlivú výchovu, ktorou je mu od malička potrebné vštepovať jasné pravidlá. Nemá vo zvyku poslúchať na slovo a pri každej príležitosti rád demonštruje svoju osobnosť. Napriek svojej  obľube a širokému rozšíreniu, nie je vhodným psom pre začiatočníkov a podriaďuje sa len jasnej autorite. Hoci je nízkej postavy, jazvečík nutne potrebuje pravidelný pohyb, inak mu domáce povaľovanie rýchlo zapríčiní priberanie na váhe.

Pôvod plemena

Odvodzuje sa od nízkonohých farbiarov, ktorí sú vyobrazení už stredovekými maliarmi. Pravdepodobne preto má i dnešný jazvečík schopnosť zastúpiť pri práci v lese farbiara a dokáže zver hlasno hnať z húštiny, alebo ju dohľadať podľa poranenia tzv. podľa farby. Za vývojovo najstarší typ je považovaný hladkosrstý jazvečík, ktorý i svojimi vlastnosťami najviacej zodpovedá prototypu obrazu typického jazvečíka: nezávislý, inteligentný až mudrujúci, ostrý s výraznými poľovnými vlastnosťami. Najrozšírenejším sa ale stal dlhosrstý jazvečík, snáď pre svoju krásnu jemne splývajúcu dlhú srsť, ktorú zdedil krížením hladkosrstej formy so španielmi, po ktorých zdedil i jemnejšiu a poslušnejšiu povahu. Hrubosrstá forma zas vznikla skrížením s teriérmi a stala sa najobľúbenejším rázom jazvečíkov medzi poľovníkmi, hlavne pre svoju odolnosť, otužilosť a nenáročnosť. Vzhľadom k lovu na malé zvieratá akými sú tchor a králik, vznikol časom tlak na vyšľachtenie ešte menšej varianty jazvečíka. Tak vznikol trpasličí a najmenší králičí jazvečík krížením s trpasličím pinčom.

Štandardy a charakteristické rysy

Nízke, pretiahnuté, ale pevné a svalnaté telo. Napriek nízkemu vzrastu je jazvečík veľmi pohyblivý a rýchly. Uši sú visiace stredne dlhé, chvost dlhý, srsť  vytvára na chvoste bohatú vlajku. Srsť je mäkká, hladká, jemná splývajúci, hodvábná lesklá. Farba jazvečíkov je najčastejšie hnedá, tzv. srnčia, alebo čierna, či čiernošedá s hnedými odznakmi na nohách hrudi a papuli. Najnovšie sa objavujú i varianty žíhané, či modré blue merle.

Využitie plemena

Osvedčený všestranne upotrebiteľný poľovný pes, obľúbený hlavne u mestských poľovníkov pre svoju skladnosť.  Často chovaný i ako rodinný spoločník, či strážny pes.  Potrebuje pravidelný pohyb, ale vzhľadom k jeho krátkym nohám, nie je vhodné ho preťažovať pohybom po schodoch, či v horskom teréne. Dôsledne treba dbať na jeho výchovu a výcvik, ako i na primeraný prísun potravy, nakoľko jazvečíky majú veľké sklony k nadváhe.

Za fotografie děkujeme chovatelské stanici Naše poupátko.