Mainky majú polodlhú hodvábnu a hustú srsť, ktorá síce nezvykne príliš plstnatieť, ale aj tak treba mačku aspoň raz do týždňa vykefovať a vyčesať prípadné žmolky. Väčšie kusy zaplstenej srsti je najlepšie odstrihnúť pri korienkoch chlpov, pozor, aby ste mačku nezranili. Počas pĺznutia treba srsti venovať väčšiu starostlivosť. Dôležité je aj pravidelné čistenie uší a očí, u bytových mačiek môžeme mierne skracovať pazúriky.

Štandardy a charakteristické črty

Jedno z najväčších a najrobustnejších mačacích plemien s dlhým telom a hranatými črtami, ktoré trochu pripomínajú mývala. Hustá srsť je mierne mastná, aby odpudzovala vodu a chránila tak mačku pred nepriaznivým počasím. Uprednostňuje sa chocholatý chvost a golier okolo krku, ktoré im dodávajú typický leví vzhľad. Samce dorastajú do hmotnosti 9 až 11 kilogramov, mačky bývajú menšie, medzi 5 až 7 kilogramov. Dĺžka mačky aj s chvostom môže byť viac, než meter.

Povaha plemena

Napriek svojej veľkosti je to veľmi kamarátske plemeno, sú veľmi hravé aj v dospelom veku. Milujú ľudí a sú veľmi oddané k svojej rodine, sú rady v spoločnosti svojich majiteľov. Mainky milujú deti a dobre sa znášajú aj s inými domácimi zvieratami.
Mainské mačky majú rady vodu, často sa močia v miske pri pití. Majú schopnosť zaspať kdekoľvek, aj keby to bolo veľmi nepohodlné, ich hlasový prejav je veľmi typický tichým mraučaním, ktoré pripomína hrkútanie holuba.

História plemena

Ide o americké plemeno, ktoré vzniklo krížením amerických mačiek z oblasti Nového Anglicka a Maine s dlhosrstými mačkami pochádzajúcimi z Európy. Medzi predkami mainských mačiek nájdeme aj angorské mačky a dlhosrstých krížencov európskych mačiek, ktoré sa do Ameriky dostali s prvými európskymi osadníkmi.

Podľa jednej z legiend sú tieto mačky potomkami angorských mačiek francúzskej kráľovnej Márie Antonietty, ktorá ich poslala loďou do Ameriky ešte pred jej nevydareným útekom z hlavného mesta. Mačky, na rozdiel od nešťastnej francúzskej kráľovnej, dorazili šťastne do Spojených štátov a z ich potomkov sa vyšľachtili mainské mačky.

Štandard plemena bol zadefinovaný v polovici 19. storočia a v roku 1861 bolo plemeno oficiálne zaregistrované. V roku 1895 sa mainská mývalia mačka stala víťazom výstavy na Madison Square Garden v New Yourku. Po miernej strate obľúbenosti v prvej polovici 20. storočia sa plemeno stalo znova obľúbeným v päťdesiatych rokoch, bolo opätovne prešľachtené a odvtedy jeho obľúbenosť stále rastie.