Nemecký ovčiak

Sotva by sa našiel v civilizovanom svete človek, ktorý by nepoznal, či sa nikdy nestretol s nemeckým ovčiakom. Vlčiak, ako sa mu domácky hovorí, je skutočne najrozšírenejším a zrejme najvšestrannejším psím plemenom. Mnohoraké uplatnenie vlčiaka a schopnosť prispôsobiť sa potrebám človeka, spojená s nenáročnosťou a odolnosťou, ho predurčili k trvalej všeobecnej popularite.

Základné informácie

  PES SUČKA
VÁHA (KG) 30 - 40 22 - 32
VÝŠKA (CM) 60 - 65 55 - 60
CELKOVÝ DOJEM

strednej veľkosti, silný, osvalený

strednej veľkosti, silný, osvalený

POVAHA

vyrovnaný, sebavedomý,
dobromyseľný, pozorný

vyrovnaná, sebavedomá,
dobromyseľná, pozorná

SRSŤ

krycia srsť hustá, niekoľko
farebných variant

krycia srsť hustá, niekoľko
farebných variant

PRIEMERNÝ VEK 12 - 13 rokov 12 - 13 rokov
NÁROČNOSŤ NA VÝCHOVU náročný náročná
NÁROČNOSŤ NA POHYB  náročný  náročná
FCI salašné a pastierske psy (bez
švajčiarskych salašných psov)
salašné a pastierske psy (bez
švajčiarskych salašných psov)


Povaha plemena

Pracovitý, temperamentný, pozorný pes vysokej inteligencie a pevných nervov, ktorý ale potrebuje od útleho veku vštepovať základy poslušnosti, upevňované pravidelným cvičením. Len tak sa z nemeckého ovčiaka stáva spoľahlivý pes, schopný naozaj vysokého nasadenia a výkonov.  Vlčiak je silne teritoriálny, ostražitý a neúplatný strážca, s vrodeným pudom pre obranu a ochranu zvereného územia a svojho pána. Je známy svojou odvahou, bojovnosťou a ostrosťou voči cudzím. V rodinnom kruhu je to oddaný a verný priateľ, dobre vychádzajúci s deťmi, nenáročný na podmienky, ale nevyhnutne vyžadujúci dostatok pohybu a pravidelné zamestnanie.

Pôvod

Ide o plemeno pochádzajúce z nemeckých dvorov a pastvín, na severe Nemecka chované v robustnejšej forme a na juhu vo vyššej, štíhlejšej. Skrížením oboch typov, vznikol v 80. rokoch 19. storočia dnešný nemecký ovčiak. Jeho popularitu výrazne ovplyvnilo úspešné využitie v nemeckej armáde a pre účely polície, kde sa osvedčil ako veľmi všestranný pracovný, skrátka služobný pes. Vďaka tomu, že sa v jeho chove vždy zohľadňoval predovšetkým výkon a nie iba exteriér, si vlčiak najmä po II. svetovej vojne získal výraznú obľubu, najmä ako služobný pes a to i mimo európsky kontinent, kam ho rozšírili vojaci vracajúci sa z frontu.

Štandardy a charakteristické rysy

Stredne veľký, vzhľadovo mierne pretiahnutý pes, s dobre vyvinutým svalstvom a so stredne dlhou , hustou srsťou. Charakteristické sú preň prirodzene vztýčené uši a určitá podoba s divokým vlkom. Chvost je chlpatý a nízko nasadený. Oči vždy tmavé, pozorné a inteligentného výrazu. Farba je najčastejšie žltohnedá s veľkým čiernym sedlom na chrbte, často s tmavou maskou. Na chrbte môže byť i so šedým prechodom. Bežné je i sivé sfarbenie, prípadne čierne s hnedými znakmi, vzácne celočierne.

Využitie plemena

Predovšetkým tradičný služobný pes, cvičený pre účely armády a polície. Výborný stopár hľadajúci obete katastrof a záchranársky pes. Skvele sa uplatňuje na colniciach a letiskách, kde hľadá omamné látky a výbušniny. Pre svoje pevné nervy a inteligenciu, zvláda i prácu vodiaceho psa nevidomých. Uplatňuje sa tiež pri psích športových záprahoch a exceluje na všetkých psích súťažiach týkajúcich sa rýchlosti, pohyblivosti a schopnosti neúnavne a opakovane reagovať na povely. V domácom prostredí predovšetkým spoľahlivý a ostrý strážny pes. Potrebuje pravidelné cvičenie a človeka, ktorý je mu ochotný venovať  viac času, než je len občasná prechádzka. Vlčiak je skrátka agilný pes, ktorého je škoda nechať zaháľať celodenne na dvore.