U perzskej mačky treba počítať so zvýšenou starostlivosťou o srsť, ktorú nesmieme zanedbať, inak by sa v jej srsti začali tvoriť zaplstené chumáče srsti a museli by sme mačku ostrihať. Srsť treba pravidelne, najlepšie každý deň, kefovať a prečesávať, občas ju môžeme prepudrovať, čo zamedzí tvorbe chumáčikov. Perzské mačky je vhodné občas okúpať, netreba zabúdať na pravidelné čistenie očí a uší. Samozrejmosťou je skracovanie pazúrikov u mačiek žijúcich vnútri. U perzských mačiek sa často vyskytuje polycystická choroba obličiek (PKD), preto je dôležité dbať na prevenciu a pravidelné kontroly u veterinára.

Štandard plemena a charakteristické črty

Perzské mačky patria k stredne veľkým až veľkým plemenám mačiek. Vyznačujú sa špecifickým tvarom hlavy so splošteným, veľmi krátkym a širokým nosom a dlhou hodvábnou srsťou. Hlava perzskej mačky má okrúhly tvar, so sploštenou tvárovou časťou a výraznými lícami a veľkými okrúhlymi očami, ktoré majú väčšinou oranžovú alebo medenú farbu. Uši sú drobné, zaoblené a položené nízko na hlave. Telo perzskej mačky je vďaka mohutnej kostre veľké a zavalité. Nohy sú krátke a robustné, mačka má okrúhle labky, krátky chvost s hustou srsťou. Perzské mačky vážia od 3,5 do 7 kg.
Srsť perzských mačiek môže byť rozlične sfarbená, môže byť jednofarebná, ako napríklad čierna, biela, modrá, čokoládová, lila, červená a krémová. Existujú aj dvoj- a viacfarebné varianty. Himalájsky variant je modro sfarbený s tmavými odtieňmi na ušiach, chvoste, labkách a tvári.

Povaha plemena

Peržanky sú pokojné a vyrovnané mačky, sú to vyslovene gaučové typy, voči svojim ľuďom sú oddané a prítulné. Nie sú hlučné, vyžadujú si však pozornosť a starostlivosť. Spravidla sa dobre znášajú s deťmi a aj s inými domácimi zvieratkami, k cudzím bývajú nedôverčivé.

História plemena

Pôvod tohto plemena nie je celkom jasný, je však isté, že je to jedno z najstarších plemien mačiek a pochádza pravdepodobne z púštnych a stepných mačiek žijúcich na Strednom východe. Prvú perzskú mačku doviezol z Perzie do Európy Pietro della Valle už v roku 1620. Zhruba v tom istom čase doviezol Francúz Nicholas Claude Fabri de Peiresc z Turecka mačku angorského typu a krížením týchto dvoch typov mačiek vznikla perzská mačka. K cielenému šľachteniu a stabilizácii štandardu došlo až koncom 19. storočia. Prvý štandard plemena bol zverejnený na britskej výstave mačiek v roku 1871.
Perzské mačky sa stali okamžite po ich dovezení do Európy obľúbenou rasou aristokracie, ktorá si ich obľúbila pre ich rozkošný výraz tváre a hodvábnu dlhú srsť.
V roku 1903 bol vytvorený americký štandard pre toto plemeno, ktorý sa vyznačuje oproti tradičnému európskemu zavalitejším a kompaktnejším telom a extrémne krátkym nosom (tzv. moderný typ).
Na Slovensku sa začal moderný typ objavovať až po Zamatovej revolúcii, dovtedy tu prevládal tradičný typ.