Starostlivosť o túto krátkosrstú mačku je jednoduchá, stačí ju len výnimočne prekefovať a skrátiť jej pazúriky, najmä ak žije vnútri. Takisto môžeme občas utrieť srsť vlhkou handričkou. Nesmieme zabúdať na pravidelné čistenie uší a na návštevu veterinára.

Štandardy a charakteristické črty

Ruská modrá je nesmierne elegantné plemeno so štíhlym, pružným a svalnatým telom a s dlhými štíhlymi nohami. Chvost je dlhý a na konci zaoblený. Hlava má klinovitý tvar s pomerne ostro rezanými črtami. Uši sú veľké, široké pri hlave a zaokrúhlené na koncoch. Ruské modré mačky majú prekrásne smaragdovozelené oči. Srsť je krátka, hustá a veľmi jemná, má veľmi hustú podsadu, vďaka ktorej ruská modrá mačka pôsobí ako plyšové zvieratko. Farba je modrosivá, rovnomerne sfarbená s výrazným striebristým nádychom. Ruská modrá máva od 3 do 5,5 kilogramov.

Povaha plemena

Ruské modré majú veľmi príjemné povahy, sú pokojné, spoločenské a milujú svojich majiteľov, na ktorých sú veľmi naviazané. Sú však rovnako kamarátske k všetkým členom rodiny, dobre sa znášajú so psami a s ostatnými mačkami. Nie sú príliš aktívne, sú pomerne pohodlné a zo všetkého najradšej vylihujú na nejakom teplom miestečku. Hodia sa skôr do pokojnejšej domácnosti, pretože majú rady svoj kľud. Napriek svojej pokojnej povahy sa rady hrajú, dokonca aj v dospelosti. Sú vynikajúcimi lovcami. Sú to veľmi tiché mačky, málo mraučia, majú príjemný melodický hlas.

História plemena

Ide o veľmi staré plemeno, predpokladá sa, že je to pôvodné plemeno, ktoré žilo v okolí ruského prístavu Archangeľsk severne od polárneho kruhu. Predpokladá sa, že sa v 19. storočí dostali s námorníkmi do Veľkej Británie, kde sa koncom 19. storočia objavili na výstavách. Chov ruských mačiek v Británii sa rozvinul v 20. storočí, oficiálne sa stali samostatným plemenom v roku 1939. V USA sa s ich chovom začalo takisto začiatkom 20. storočia, ale jeho rozmach nastal až v 40. rokoch.