Akita Inu

Akita Inu je japonské národné plemeno patriace do veľkej rodiny špicov, v minulosti používané hlavne na lov veľkej zveri, dnes predovšetkým strážny a rodinný pes, atraktívneho vzhľadu a svojráznej povahy.

Základné informácie

  PES SUČKA
VÁHA (KG) 35 - 50 35 - 50
VÝŠKA (CM) 64 - 70 58 - 64
DĹŽKA CHRBTA (CM) 67 - 78 67 - 78
OBVOD KRKU (CM) 39 - 57 39 - 57
CELKOVÝ DOJEM

robustne stavaný, ušľachtilý, dôstojný

robustne stavaný, ušľachtilý, dôstojný

POVAHA

vyrovnaný, verný, učenlivý a chápavý

vyrovnaná, verná, učenlivá a chápavá

SRSŤ

krycia srsť hrubá a rovná, podsada
jemná, červenobéžová, sezamová a biela

krycia srsť hrubá a rovná, podsada
jemná, červenobéžová, sezamová a biela

PRIEMERNÝ VEK 12 rokov 12 rokov
NÁROČNOSŤ NA VÝCHOVU náročný náročná
NÁROČNOSŤ NA POHYB náročný náročná
FCI špice a primitívne plemená špice a primitívne plemená


Povaha plemena

Akita má silnú a nezávislú osobnosť. Je veľmi dominantná a nerada sa podriaďuje. Preto jej výchova musí začať už v útlom veku, kedy je bezpodmienečne nutná socializácia voči iným psom a ľuďom. Skrátka Akita nie je pes pre začiatočníka a skutočne potrebuje jasné a primerane autoritatívne vedenie, len tak z nej možno vychovať príjemného domáceho psa a spoločníka. Je známa svojou vernosťou a prítulnosťou k svojej rodine. Je odvážna a silná,  ale je to pes v ktorom stále blčia poľovné inštinkty. Skvele stráži a je to odhodlaný obranár, s prirodzeným teritoriálnym inštinktom a nedôverou voči cudzím. Vyžaduje úzky kontakt s rodinou a svojím pánom, inak sa začne chovať neprimerane samostatne a ignorovať akékoľvek povely. Akita je veľmi inteligentná, ale bežný výcvikový dril a poslušnosť na povel od nej nemožno očakávať. Je to svojrázna osobnosť, ktorá si v mnohom vždy zachová samostatnosť rozhodovania.

Pôvod

Z japonských špicovitých plemien je akita inu najväčším a za posledných  tristo rokov sa príliš nezmenila. Pochádza z provincie Akita na ostrove Honšú.  Pôvodne bola využívaná na lov jeleňov, diviakov a medveďov a preslávila sa i úspechmi v psích zápasoch. Práve z toho dôvodu ju až do roku 1903 zámerne krížili s anglickým mastifom a japonskou tosou. Rekonštrukcia pôvodného plemena a jeho čistý chov však začal až po druhej svetovej vojne. Známy je tiež  príbeh akity Hačiko, ktorý  deväť rokov verne chodil na stanicu čakať svojho už  mŕtveho pána a ktorý značne romanticky spopularizoval pohľad na toto plemeno. Japonci považujú plemeno za svoje národné dedičstvo a od r. 1931 japonská vláda oficiálne vyhlasuje akitu, ktorá dosiahne na výstave titul šampióna, za svoj národný poklad. Hoci sa tieto exoticky vyzerajúci psy objavili v Európe pomerne nedávno, ich obľuba rýchlo rastie.

Štandardy a charakteristické rysy

Veľký, svalnatý pes s mohutným hrudníkom a silnými nohami. Hlava má uprostred čela obvykle vrásku. Uši sú vzpriamené, malé, trojuholníkové. Chvost je vysoko nasadený a ohnutý ponad chrbát. Srsť akity je stredne dlhá, na povrchu tuhá, podsada je hustá a mäkká, chrániaca pred chladom. Farba je najčastejšie červená, svetlohnedá, sezamová, alebo pásikavá s bielou spodnou časťou tela, ide o tzv. urajiro sfarbenie, prípadne čistobiela.

Využitie plemena

Vo svojej vlasti je akita využívaná i ako policajný pes, v našich pomeroch však výhradne ako rodinný pes a sprievodca. Hoci výborne stráži, málokde ju vidieť na dvore pred domom, nakoľko si vyžaduje úzky kontakt so svojou rodinou. Pre svoju dominantnú povahu akitu možno odporučiť iba skúsenému chovateľovi.

Za poskytnuté fotografie děkujeme chovatelské stanici Akita Almaju.