Appenzellský salašnícky pes

Patrí do štvorice typicky trikolórne sfarbených švajčiarskych salašníckych psov. Je to na opateru nenáročný, stredne veľký, pracovitý pes, ktorý výborne stráži a ktorému svedčí predovšetkým prostredie vidieka.

Základné informácie

  PES SUČKA
VÁHA (KG) 23 - 25 23 - 25
VÝŠKA (CM) 52 - 56 50 - 54
CELKOVÝ DOJEM

trojfarebný, stredne veľký,
takmer kvadraticky stavaný

trojfarebná, stredne veľká,
takmer kvadraticky stavaná

POVAHA

temperamentný, sebavedomý,
inteligentný, výborný strážca

temperamentná, sebavedomá,
inteligentná, výborný strážca

SRSŤ

krátka až stredne dlhá, priliehavá,
hustá podsada, pravidelná čierno
hnedo biela trikolóra

krátka až stredne dlhá, priliehavá,
hustá podsada, pravidelná čierno
hnedo biela trikolóra

PRIEMERNÝ VEK 12 rokov 12 rokov
NÁROČNOSŤ NA VÝCHOVU náročný náročná
NÁROČNOSŤ NA POHYB náročný náročná
FCI pinče, bradáče, molosoidné plemená
a švajčiarske salašnícke psy
pinče, bradáče, molosoidné plemená
a švajčiarske salašnícke psy


Povaha plemena

Appenzellský salašnícky pes je aktívny, temperamentný a povahovo vyrovnaný  pes. Je prirodzene teritoriálny a preto výborne stráži zverené územie a dom. Pri strážení je nepodplatiteľný, ostražitý a pri každom podozrení šteká. Cudzím nedôveruje, ale nebýva agresívny. Je učenlivý, rýchly a inteligentný, rád ale jedná na vlastnú päsť, čo je potrebné dôsledne krotiť a usmerňovať ho od útleho veku. Nakoľko má sklony k dominantnosti, nehodí sa príliš do rúk začiatočníka. Podriadi sa iba človeku s jasnou autoritou. Jeho hustá srsť mu umožňuje celoročný pobyt vonku s podmienkou zateplenej búdy. Nie je to pes, ktorý by sa túlal, nemá poľovné sklony a rád sa drží pri svojej rodine, je preto takmer ideálny pre stráženie a chov na vidieku.

Pôvod

Prvá zmienka o Appenzellskom salašníckom psovi pochádza z druhej polovice 19. storočia a v r. 1898 bol už označovaný za samostatnú rasu. Ako z názvu vyplýva, jeho pôvodná chovateľská základňa pochádza zo švajčiarskeho kantónu Appenzell, kde bol chovaný predovšetkým na stráženie, ale i ako pastiersky pes ku zháňaniu dobytka. Vďaka podnetu profesora dr. Alberta Heima, ktorý sa všeobecne angažoval v chove švajčiarsky salašníckych psov, bol v r. 1906 založený Klub appenzellov za účelom rozvoja jeho chovu a cieleným zapisovaním čistokrvných jedincov do zriadenej plemennej knihy. Hoci sa toto plemeno teší záujmu vo Švajčiarsku a vo Fínsku, v ostaných krajinách je jeho chov skôr sporadický, čo je v prípade húževnatého, všestranného a odolného appenzella určite škoda.

Štandardy a charakteristické rysy

Kvadraticky stavaný, stredne vysoký, robustný pes, s menšími trojuholníkovými, vysoko nasadenými, sklopenými  ušami a nad chrbát skrúteným chvostom. Charakteristický je jeho bystrý, šibalský výraz. Srsť appenzella je krátka až stredne dlhá, s hustou podsadou, odolnou voči nepriazni počasia. Farba je vždy čierna s hrdzavými odznakmi na nohách, papuli a obočí a bielou náprsenkou, bielymi labami, bielou papuľou s bielou lysinou až ku čelu, a bielou špičkou chvosta.

Využitie plemena

Všestranne upotrebiteľný pracovný pes, vhodný najmä na vidiek ako strážca, ale i ako rodinný pes. Potrebuje pravidelné zamestnanie a mnoho pohybu.

 

Za fotografie děkujeme chovatelské stanici Czech Tricolor.