Pôvodne poľovný pes – durič, dnes predovšetkým módne plemeno, ktoré vídame v hojných počtoch na výstavách. Pre svoju praktickú výšku, nenáročnú opateru a priateľskú povahu sa stal vyhľadávaným rodinným psom, ktorého možno chovať i v mestskom byte.

Základné informácie

Povaha plemena

Beagle je aktívny, veselý, inteligentný a neagresívny pes, s veľkou poľovnou vášňou, od pradávna chovaný pre lovy vo svorkách, kedy malú zver hnal hlasným, zvučným brechaním a nadháňal peším poľovníkom na dostrel.  Dnes ho vídať vo svojom pôvodnom poslaní už len zriedkavo, čo je určite škoda, lebo beagle je lovcom celým svojim srdcom. Stopu sleduje húževnato a náruživo. Má jemný čuch, je nebojácny a nezastaví ho ani hustý porast, ani ťažký terén. Práve pre svoju poľovnú vášeň potrebuje dôslednú výchovu, inak ho nie je možné odvolať zo zvetrenej stopy, nakoľko má sklony sa chovať svojhlavo a samostatne. V kruhu svojej rodiny je ale láskavý a prítulný ku všetkým členom. Nakoľko má veľké sklony k žravosti, je potrebné ho v tomto smere prísne usmerňovať a zároveň mu dopriať dostatok pohybu, inak má sklony rýchlo priberať.

Pôvod

Ide o jedno z najstarších poľovných plemien vôbec. Vídame ho už na stredovekých maľbách, kde sprevádza anglickú šľachtu pri love. Niektorí historici tvrdia, že plemeno Beagle má svoje korene dokonca už  v starovekom Grécku a do Anglicka sa dostal až okolo roku 1066. V jeho krvi pravdepodobne koluje krv teriérov, po ktorých zdedil istú ostrosť  a francúzskych duričov, ktorí mu dali jemný nos a vytrvalosť.

Štandardy a charakteristické rysy

Kompaktne pôsobiaci, statný pes menšieho vzrastu s pomerne mohutnou kostrou. Uši stredne veľké sklopené, oči vždy tmavohnedé. Srsť je kratšia, rovná, hustá, odolná proti vode. Sfarbenie srsti zahŕňa kompletnú škálu farieb charakteristických pre duriče, okrem čisto hnedej. Koniec chvosta sa vyžaduje biely.

Využitie plemena

Beagle sa okrem svojho poľovného poslania duriča zveri dlhé roky choval ako laboratórny pes, k čomu ho predurčovala mierna povaha, nenáročný chov a dobré zdravie. Dnes ho našťastie vídame hlavne ako temperamentného rodinného spoločníka, ktorý sa uspokojí i s miestom v malom byte, pokiaľ mu doprajeme dostatočné prechádzky. Vďaka svojej skladnosti a výbornému čuchu sa osvedčil i ako schopný dohľadávač narkotík a výbušnín, pritom je menej nenáročný na miesto a potravu, než klasické služobné plemená. Nepotrebuje zvýšenú starostlivosť o srsť, prispôsobí sa každej situácii a je všestranne využiteľný. Neslobodno však zabúdať na jeho poľovnú zanietenosť a potrebu pevnej ruky pri výchove.