Krátka srsť bengálskej mačky si nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť, zdravé zviera si dokáže udržiavať srsť samé. Srsť stačí len občas vykefovať, prílišné česanie by ju však mohlo poškodiť. Mačkám žijúcim vnútri môžeme skracovať pazúriky, nesmieme zabúdať na čistenie uší a očí a odčervovanie

Štandardy a charakteristické črty

Bengálky sú mohutné, veľké mačky s ťažkými kosťami a svalnatým telom. Samce môžu dosahovať váhu až 9 kilogramov. Samice bývajú podstatne menšie. Bengálske mačky majú stredne dlhý hrubý chvost a dlhšie zadné nohy. Hlava je široká a okrúhla so silnými čeľusťami. Nos je široký a dlhý. Uši sú malé, bengálky majú žltozelené oči mandľového tvaru. Srsť bengálskych mačiek pevne prilieha k telu, je krátka, jemná a hustá. Jediné prípustné sfarbenie je tigrované, pričom základná farba môže byť v rozličných odtieňoch: mramorová, krémová, žltá, zlatá alebo pomarančová. Pruhovanie môže byť v odtieňoch hnedej, čiernej alebo škoricovej. Nevyhnutným znakom je čierny koniec chvosta, tmavé vankúšiky na labkách a tmavé bodky na bruchu.

Povaha plemena

Bengálske mačky sú známe svojou výnimočne spoločenskou a zvedavou povahou, sú mimoriadne hyperaktívne a zvedavé. Bengálky milujú svojich majiteľov, sú veľmi prítulné a hravé, povahou trochu pripomínajú psa, chodia všade za svojimi majiteľmi a čakajú ich pod dverami, kým sa vráti z práce domov.

Bengálky sa vďaka svojej priateľskej povahe vynikajúco znášajú s deťmi, so psami a s inými mačkami.
Bengálske mačky sú typické tým, že majú rady vodu, rady sa hrajú vo vode a plávajú. Preto je vhodné mať doma fontánku na vodu, ale akvárium je lepšie umiestniť do bezpečia. Keďže sa pri šľachtení týchto mačiek prikrížila aj divá mačka, veľmi rady šplhajú, preto je dôležité mať doma poriadne škrabadlo, po ktorom by mohli liezť a pozorovať odtiaľ okolie.

História plemena

Je to mladé plemeno, ktoré vzniklo v 20. storočí v Spojených štátoch amerických skrížením divých ázijských leopardích mačiek a domácich mačiek. Cieľom bolo získať priateľskú domestikovanú mačku s aspoň čiastočným zachovaním fyzických znakov divej mačky. Bol to pomerne zložitý proces, prvé vrhy síce spĺňali požiadavky na vzhľad, boli ale divé a kocúri neplodní. Za pravú bengálsku mačku podľa štandardu sa preto považuje až jedinec zo štvrtého kríženia.

Za fotografie děkujeme chovatelské stanici Whinecat.