V minulosti známy tiež ako“ Horákov laboratórny pes“, má napriek svojej neustálenej podobe, ktorá bráni oficiálnemu uznaniu zo strany FCI, úzky okruh priaznivcov a obdivovateľov. V Českej republike i v okolitých krajinách sa s ním pravidelne v malom počte stretávame vo výstavných kruhoch. Vďaka svojej všestrannosti, nenáročnosti a príjemnej povahe, si isto zabezpečí i naďalej pozornosť predovšetkým mestských chovateľov.

Základné informácie

Povaha plemena

Český strakatý pes nevyniká pozoruhodným exteriérom, ani bohatou históriou plemena, zaujme ale v každom prípade tých, ktorí  viac ako po módnom doplnku túžia jednoducho po psom kamarátovi, ktorý ich bude sprevádzať na túrach v prírode, či bežať popri bicykli, v byte si vystačí s minimom priestoru, ale zvládne i strážiť dom na vidieku. Pritom starostlivosť o jeho srsť je jednoduchá a nenáročná. Základný výcvik zvláda bez problémov a isto i viac. Vzhľadom k tomu, že bol v minulosti používaný na nepopulárne známe laboratórne účely, musel byť nekonfliktný, poddajný a skromný, bez žiadnych známok dominancie. Český strakatý pes dobre vychádza s deťmi, i s inými psami a zvieratami v domácnosti. Je to ostražitý strážca, ale nikdy nie je agresívny. Hlavne v mladosti býva veľmi temperamentný a hravý. So svojím pánom si vytvára silné puto a celkovo ide o príjemného spoločenského psa. Vďaka svojej bystrosti a pohyblivosti vyniká taktiež v agility a podobných psích športoch.

Pôvod

Český strakatý pes bol cielene vytvoreným plemenom najmä pre účely genetického výskumu dedičnosti epilepsie. Bol určený i ku sledovaniu dedičnosti chýbajúceho chrupu. Na českom strakatom psovi bola prvý krát overená transplantácia obličky. Ide teda o plemeno, ktoré sa doslova obetovalo pre blaho človeka. Dodnes žiaľ môžeme ešte vypozorovať u niektorých jedincov pozostatky genetických pokusov a to práve vo výskyte epilepsie, alebo chýbajúcich zubov. Zabrániť šíreniu a prenosu nežiaducich  handicapov je možné len prísnym výberom chovných jedincov. Zakladateľom chovu českého strakáča bol v 50. rokoch minulého storočia František Horák – jeden z najznámejších českých kynológov. Za účelom vytvorenia psa vhodného pre podmienky laboratória zozbieral primerané jedince doslova z ulice a krížil ich medzi sebou. Vhodné typy následne krížil s nemeckým krátkosrstým stavačom. Ako Horákov laboratórny pes bolo plemeno v r.1960 zanesené do knihy Československého zväzu chovateľov, ale v tej dobe bolo verejnosti  ešte prakticky neznáme a určené iba pre potreby ústavu. Až v r.1981 sa dočkalo prvých chovných jedincov i mimo ústav a získalo nové meno český strakatý pes. Chovná základňa však ostala i naďalej veľmi malá a o plemeno nemala verejnosť príliš záujem. Až v 90. rokoch, v čase keď bolo v chove už iba 6 jedincov, prišla vlna záujmu o jeho vzkriesenie a našli sa chovatelia, vďaka ktorým sa plemeno podarilo dochovať do dnešnej podoby.

Štandardy a charakteristické rysy

Pes strednej veľkosti, obdĺžnikového tvaru tela, harmonicky stavaný. Uši sú menšie, sklopené, smerujúce dopredu.  Chvost je dlhý, zužujúci sa do špice, osrstený krátkou, alebo dlhou srsťou, podľa celkového druhu osrstenia. Oči sú tmavé pri čierno-žlto-bielych typov a svetlé pri hnedo-žlto-bielych jedincoch. Srsť je buď krátka, s podsadou, ale priliehavá, alebo dlhá, mierne zvlnená, s podsadou a s golierom a predĺžením na zadnej strane nôh, chvoste a bruchu. Farba srsti je trikolórna čierno-žlto-biela s čiernym nosom, alebo hnedo-žlto-biela s hnedým nosom, pričom pomer pigmentových častí a bodiek oproti bielemu podkladu by mal byť 1:1.

Využitie plemena

Spoločenský pes a sprievodca, dobrý strážny pes, ale nehodiaci sa na obranu. Prispôsobivý v mestskom prostredí, vyžadujúci dlhšie prechádzky. Výborne zvláda agility a vďaka nekonfliktnej povahe vhodný i na canisterapiu.

Za fotografie děkujeme paní Petře Rosíkové.