Hrozivé meno a ohromné rozmery jedného z vôbec najväčších psích plemien, v skutočnosti skrýva dobráka od kosti a mierumilovné stvorenie. Vlkodav je natoľko poddajný a priateľský, že ho v možno zveriť i staršiemu dieťaťu. Samozrejme musí mať, vzhľadom k svojim rozmerom, nutne vštepený základný výcvik. Je to príjemný domáci pes a sprievodca na prechádzkach, v ktorom ale stále driemu zvyšky poľovnej vášne. Jediné na čo má zvýšené nároky je ale životný priestor a kvalitná potrava.

Základné informácie

Povaha plemena

Obor s mäkkým srdcom, tak by sa dal v skratke charakterizovať  pes, ktorý svojou veľkosťou a zovňajškom pútal oprávnene odjakživa pozornosť verejnosti. Vlkodav je od prírody vľúdny, priateľský a milujúci svoju rodinu. Dobre vychádza s deťmi, ako aj s ostatnými zvieratami v rodine. Tu a tam sa v ňom síce prebúdza poľovná vášeň, jeho nadpriemerné rozmery mu však v skutočnosti bránia vyvíjať vysokú rýchlosť a v behu nebýva príliš vytrvalý. Skrátka jeho parametre mu skôr činia problémy, než by ho zvýhodňovali. V mladosti je veľmi náročný na kvalitu potravy práve kvôli dobrému vývinu kostí a svalov. Samozrejmosťou je množstvo pohybu. Výchova vlkodava nie je náročná, ale vzhľadom k flegmatickému charakteru, je nutné počítať s pomalším chápaním a trpezlivým opakovaním. Oplatí to všetko mnohonásobne svojou citlivosťou, oddanosťou a prítulnosťou

Pôvod

Írskeho vlkodava chovali už starí Kelti, ktorí ho používali k obrane svojich hradieb a lovu šeliem. Boli to psy vyvážaní ako dar na kráľovské dvory cudzích panovníkov, čo ich zviditeľnilo po celej Európe. Napriek tomu s vyhubením vlkov a ďalších šeliem, sa strácalo ich pôvodné poslanie sprievodných psov a štváčov na poľovačkách. Koncom 18. storočia sa tak írsky vlkodav začal vytrácať z panských dvorov a záujem o jeho chov výrazne poklesol. Až v r.1860 sa o jeho záchranu a znovuzrodenie plemena zaslúžil dôstojník britskej armády kapitán George Graham. K regenerácii posledných kusov vlkodavov použil jeho najbližšieho príbuzného deerhounda, ale i barzoja a nemeckú dogu. Vďaka jeho úsiliu sa podarilo zachrániť toto starobylé impozantné plemeno a dnes sa vlkodav teší stálemu okruhu svojich priaznivcov a milovníkov psov mimoriadnych rozmerov.

Štandardy a charakteristické rysy

Mohutný, dlhonohý chrt, s hrubou strapatou srsťou.  Uši sú malé, plocho priliehajúce k hlave. Mohutná hlava má na papuli strapaté fúzy a obočie z hrubej srsti. Oči vlkodava sú hnedé, mierneho výrazu. Chvost je dlhý, nesený v miernom oblúku. Srsť je huňatá, tvrdá, na dotyk tvrdá. Farba je najčastejšie vlčia sivá v rôznych odtieňoch, alebo plavá, či pásikavá a červená. Vzácnosťou sú čierne a biele vlkodavy.

Využitie plemena

Chrt potrebujúci množstvo životného priestoru a pravidelný pohyb. Je náročný na potravu. Hodí sa do väčších vidieckych sídiel ako príjemný domáci spoločník a sprievodca.

Za fotografie děkujeme chovatelské stanici od sv. Patrika.