Maďarská vyžla krátkosrstá

Obľúbený poľovný stavač európskeho kontinentu a v posledných rokoch tiež populárny rodinný a sprievodný pes, najmä vďaka svojmu charakteristickému srnčiemu sfarbeniu a vľúdnej povahe. Chová sa v dvoch variantoch srsti – krátkej a vzácnej drsnosrstej hrubej.

Základné informácie

  PES SUČKA
VÁHA (KG) 25 - 35 20 - 30
VÝŠKA (CM) 58 - 64 54 - 60
CELKOVÝ DOJEM

stredne veľký elegantný poľovný
pes, ušľachtilého vzhľadu

stredne veľký elegantný poľovný
pes, ušľachtilého vzhľadu

POVAHA

živý, priateľský, vyrovnaný,
ľahko ovládateľný

živá, priateľská, vyrovnaná,
ľahko ovládateľná

SRSŤ

krátka, hustá, žemľová farba

krátka, hustá, žemľová farba

PRIEMERNÝ VEK 11 - 14 rokov 11 - 14 rokov
NÁROČNOSŤ NA VÝCHOVU nenáročný nenáročná
NÁROČNOSŤ NA POHYB  veľmi náročný  veľmi náročná
FCI stavače stavače


Povaha plemena

Vyžla je temperamentný a veľmi aktívny pes, až do vysokého veku. Citlivo vníma dianie okolo seba a reakcie svojho pána. Chová sa priateľsky ku všetkým ľuďom, skvele vychádza s deťmi , dobre sa znáša s ďalšími zvieratami v domácnosti. Je inteligentná, nechá sa dobre vychovávať a viesť, ale potrebuje ohromnú dávku každodenného pohybu a možnosti vybiť svoj ohnivý temperament a to najlepšie vo voľnej prírode. Až potom sa s ňou dá cielene pracovať a cvičiť. Je to neúnavný stopár a vytrvalý aportér postrelenej zveri, ktorý zvláda prácu v poli, v lese i vo vode. Po náležitom zamestnaní sa z vyžly doma stáva prítulný a mierny pes, s jemnými spôsobmi a gráciou.

Pôvod

Maďarská vyžla je staré maďarské plemeno, ktoré vzniklo krížením pointra a farbiara, s pravdepodobným prikrížením ďalších poľovných plemien a to najmä nemeckého krátkosrstého stavača, ako i miestnych duričov. Podľa niektorých prameňov v žilách vyžly koluje i krv vyhynutého tureckého žltého psa a transylvánskeho chrta. V každom prípade jej korene siahajú až do stredoveku, kedy sa pôvodné kmene z malej Ázie prehnali Európou a usadili v dnešnom Maďarsku. Chovali psov podobných dnešnej vyžle, ktorí boli prispôsobení na lov v nížinatých rovinách bohatých na drobnú zver. Čisté šľachtenie Maďarskej vyžly prebiehalo od  r.1920 a neskôr sa krížením s nemeckým drôtosrstým stavačom vyvinula hrubosrstá verzia vyžly s rovnakými vlastnosťami, ale väčšou odolnosťou voči nepriazni počasia. Oficiálneho uznania medzinárodným kynologickým klubom sa vyžla dočkala v r.1960

Štandardy a charakteristické rysy

Stredne veľký pes, krátkosrstý, alebo hrubosrstý, ušľachtilého zjavu a elegantných pohybov.  Telo svalnaté, uši dlhé, nízko posadené, chvost kužeľovitý stredne dlhý, pri pohybe držaný vodorovne. Srsť krátka, hustá, mastná a odolná voči nepriaznivému počasiu. Hrubosrstá verzia vyžly má drôtovito hrubú srsť s predĺženými chlpmi na brade a obočí. Pre vyžlu je charakteristické žemľovo hnedé až hnedočervené srnčie sfarbenie, pričom nos je rovnakej farby.

Využitie plemena

Vyžla je predovšetkým skvelý poľovný stavač, ktorý zvláda i prácu farbiara. Má skvelý čuch a rýchle reakcie, je preto schopným stopárskym psom všeobecne. Potrebuje mnoho pohybu a pravidelné zamestnanie. Pokiaľ má plniť rolu spoločenského psa, je možné ju odporučiť iba športovo, alebo aktívne založeným ľudom, ktorí sú schopní venovať jej denne niekoľkohodinové prechádzky s možnosťou voľného pohybu.

 

Za fotografie děkujeme chovatelské stanici Coco  Lotte.