V Japonsku po stáročia chovaná šiba inu, bola donedávna v Európe neznámym plemenom. Po privezení prvých kusov však nastal doslova boom v jej chove a to i u nás. Dôvodom je nepochybne jej sympatický zjav, menšia postava a nenáročnosť. Keď k tomu pripočítame i jej čistotnosť a tichú povahu, máme pred sebou ideálneho psa a to i do bytových podmienok, teda až na jednu vlastnosť a tou je nezávislosť a silná individualita šiby.

Základné informácie

Povaha plemene

Malá, ako plyšová hračka vyzerajúca šiba inu, môže vzbudiť v nejednom potenciálnom chovateľovi zaľúbenie. Čím je ale potrebné sa od začiatku zaoberať, je predovšetkým nezávislá, veľmi samostatná a svojrázna individualita tohto plemena. V minulosti boli šiby chované na lov malých vtákov a preto je potrebné i dnes na túto skutočnosť brať zreteľ. Pokiaľ nie je šiba  od mala dôsledne vychovávaná, odporúča sa mať ju vo voľnej prírode na vôdzke, lebo jej poľovný pud ju môže ľahko zviesť na samostatný lov. Šiba inu je veľmi odolný a prispôsobivý tvor. V byte sa uspokojí s minimom miesta a jediné, čo vyžaduje sú pravidelné dlhšie prechádzky, na ktorých je veľmi neúnavná. Málo breše, je čistotná, nevyžaduje permanentný záujem svojho pána, či aktívny program. K cudzím osobám býva nedôverčivá a územie, ktoré považuje za svoje teritórium oddane bráni. Voči iným psom sa chová dominantne a neznášanlivo. Jej individualita jej bráni v absolútnej poslušnosti, ale primeraným prístupom a vštepovaním jasných pravidiel od útleho veku, je možné zo šiby vychovať príjemného spoločníka v domácnosti i na výletoch.

Pôvod plemena

Ide o japonské národné plemeno, chované po stáročia na lov malej zveri a vtákov. „Inu“ je v japonštine všeobecný výraz pre psa a „shiba“ zase pomenovanie istého druhu krovia, ktoré na jeseň sčervená, čo poukazuje jednak na poľovanie so šibou hlavne v kroví, ale taktiež je to zdôraznenie jej najčastejšieho sfarbenia v odtieňoch červenej.  Krížením šiby s inými poľovnými plemenami došlo postupne takmer k jej vymretiu a až v r.1928 dochádza opätovne k jej čistému chovu, ktorý napokon vyvrcholil v r.1934 čistým šľachtením už podľa zakotveného štandardu.

Štandardy a charakteristické rysy

Malý pes, robustnej, ale vyváženej konštitúcie, svalnatý, čulo sa pohybujúci. Hlava má typický špicovitý, až líščí výraz, so vzpriamenými ušami, zľahka natočenými smerom dopredu. Chvost je vysoko nasadený, stočený ponad chrbát. Srsť šiby má veľmi hustú a jemnú podsadu, zatiaľ čo vrchná srsť je hrubšia a tvrdšia, odolná voči počasiu. Farba srsti je najčastejšie tzv. “urajiro“ čím Japonci označujú červenkasté sfarbenie s bielou spodnou časťou tela. Vzácnejšie sa vyskytuje čierne, sezamové, čierne s trieslovými znakmi, prípadne biele.

Využitie plemena

Hodí sa pre ľudí, ktorí sú schopní rešpektovať svojráznu povahu a individualitu šiba inu. Je to tichý, svojrázny spoločník, ktorý miluje prechádzky v prírode, nevyžaduje zvýšenú opateru, ani aktívne cvičenie. Šiba sa dobre adaptuje na mestské prostredie a nemá hlasný prejav, je preto vhodná i pre mestských chovateľov a pre každého, kto hľadá zaujímavého a pri tom na opateru nenáročného psa, s prihliadnutím na jeho svojráznosť.

Za fotografie děkujeme chovatelské stanici Gold warden.